My little crazy world - Články

Posledný článok... ?

Thu, 08 Mar 2012 18:27:32 +0100

Ako už som spomínala, založila som si nový blog. Možno ho už viete, možno nie. Každopádne, nadišiel čas vám povedať (ehm, ehm... skôr napísať :D) že sa sťahujem na adresu kingdom-of-dreams.blog.cz

Príbeh, články aj všetko ostatné budem písať tam. Tento blog mám už pomerne dlho (no, nie že by som ich striedala ako ponožky :D ale obsah sa časom úplne zmenil..) a predtým som mala ešte jeden, čo je však minulosť.
Stále existuje ale je to len archív... zložka mojich článkov za tie tri, štyri roky (keď nie viac).

Moje skvelé SB,

nehodlám na vás len tak zabudnúť. Na novom blogu kvôli času nič také ako spriatelené blogy nemám, no stránky, kam sa rada vrátim, adminky, ktoré mám moc rada a nechcem na nich zabudnúť prepisujem tam, do obľúbených blogov.

Nieje isté, že prepíšem všetkých.

Dopredu sa ospravedlňujem niektorým blogom... :))

Toto nieje rozlúčka, takže to tu nebudem zbytočne preťahovať...

Mám vás rada :* Ďakujem za všetky krásne komentáre ku článkom. Za všetky VAŠE články, pri ktorých som sa občas nasmiala, občas si "poplakala" (a to spravidla pri príbehoch LUNAR :D).

Lúčim sa s vami ako Jaja

Anne

Kryštálové srdce > Varovanie

Mon, 20 Feb 2012 19:09:52 +0100

// Pridávam ďalšiu kapitolu príbehu :) Síce dosť krátka ale nabudúce bude (dúfam) o čosi dlhšia a časom sa vysvetlí všetko čo sa Cass deje. Ďakujem všetkým za komentáre :*

Budem rada aj za vaše názory.. čo si myslíte o tom "podivnom" varovaní?

Dávate mi silu do písania! Thanks, darlings

c.č.

"Cassie, vstávaj!" mamin hlas bol počuť z prízemia až do mojej izby. Otvorila som oči a poobzerala sa po izbe hľadajúc pohľadom hodinky. Aby som na ne videla, neochotne som sa postavila a perinu ležiacu na zemi hodila na posteľ.

Takmer som celú noc nespala. Po tom čo som sa prebudila zo sna som už len bezmyšlienkovito ležala na posteli s pohľadom upretým na strope po ktorom sa mihali tiene konárov stromov ako ich vietor ohýbal.

Oči sa mi zatvárali a doliehala na mňa únava. No ja som nevedela zaspať. Ako by ma niečo držalo hore, nechcelo aby som sa vrátila tam. Do snov. V mojom prípade do sveta kde vidím len smrť, smútok a zlo. Nespravodlivosť, strach... všetko čo som ešte v tomto svete nepoznala. Čo keď je to ale to čo nechcem poznať?

Pozerám sa na svet cez ružové okuliare lebo nechcem veriť tomu aký je naozaj tento svet. S hlasným zívnutím popri tom ako som si rukou hladila strapaté dlhé vlasy som prešla ku skrini. Otvorila som dvierka a pohľadom vyberala jedny z milióna šiat čo v nej sú. Môj vkus sa väčšinou ostatným hnusí no ja na rozdiel od nich nevnímam veci také, aké sú.

Na rozdiel od nich nemám skoro žiadne čierne oblečenie, možno zopár vecí ale to nie je podstatné.

Mám rada svetlé a veselé farby. Väčšinou nosievam šaty alebo sukne. Cez zimu sú to modré džínsy alebo tepláky.

Môj štýl sa, ako aj môj postoj k veciam a pohľad na svet líši. Som optimista ktorý svetom prechádza s klapkami na očiach. To, čo nevidím naozaj sa mi zračí vo snoch. To dievča, Ämiru, vídavam každú noc. Stratila rodičov, domov a ostala sama. Každú noc vidím jej slzy, počujem jej tichý plač ktorý mi dlho potom znie v ušiach.

Chce mi niečo povedať? Alebo si len namýšľam že to niečo znamená. Áno, musí to tak byť.

"Cass!" mamin hlas a vôňa rozliehajúca sa po celom dome ma prinútili zobrať do ruky prvé šaty čo som uvidela a obliecť si ich.

Moji rodičia, Angela a Charles sa sem rozhodli prisťahovať kvôli dobre platenej práci.

Mama pracuje ako právnička čo jej robí nemalý príjem. Nikdy som nemusela dupať a prosiť aby som dostala čo som chcela. Mala som všetko čo som si zaželala, jedno nie. Rodinu. Mama s otcom často pracujú a som rada keď som s nimi aspoň chvíľu. Starší brat, Shay je už dospelý a so snúbenkou sa sťahujú na Írske ostrovy.

Zišla som po drevených točitých schodoch do kuchyne, kde stála mama a súdiac podľa vône rozliehajúcej sa po kuchyni robila raňajky. Keď som sa lepšie prizrela, zbadala som že obracia hnedasté voňavé lievance.

"Dobré ráno zlato," privítala ma bozkom a ďalej sa venovala príprave lievančekov ktoré ukladala, ešte horúce na seba na tanier. Položila ho na drevený guľatý stôl pri stene a ja som si hneď nedočkavo sadla k raňajkám.

"Ako si sa vyspala?" vyzvedala mama, podstatne, ako každé ráno a zobrala do ruky šálku kávy z ktorej spolu s horúcou parou vychádzala príjemná vôňa.

"Dobre," tak znela moja každodenná odpoveď. Ďalej už sa nepýtala a oprela sa o kuchynský pult.

"Zlato, viem že som ti sľúbila že ťa zveziem k Alysse, no dneska to nepôjde. Mám veľa práce,"

Zdvihla som pohľad od lievancov. Inú správu som ani nečakala.

Veď práca je dôležitejšia než milovaná dcéra ktorá sa dohodla s kamarátkou.

Vyzerá to tak že budem musieť k Lysse iným spôsobom a to mestskou dopravou.

Tento spôsob dopravy zo srdca nenávidím tak ako pohľady všetkých okolo, hlasné rozhovory prekrikujúce sa cez seba a ustavičné kopanie malého spratka do mojej sedačky.

"Dobrú chuť," prerušila mama tok mojich myšlienok a týmto ukončila našu debatu skôr než som stihla protestovať.

Zmizla aj so šálkou kávy spolu s vôňou kávových zŕn v obývačke.

Akosi ma chuť na lievančeky ktoré stáli predo mnou a svojou vôňou ma lákali aby som ich zjedla, prešla chuť.

V myšlienkach som sa stále vracala k tomu snu, k tomu dievčatku, tak strhujúco podobnému mne.

Cítim to, čo ona ako keby to bolo naživo, ako keby som to bola ja! Tak skutočné... tak skutočné to je, všetko.

A najhorší je pocit že to všetko som si prežila tiež.

Nie! Je to len sen... iba obyčajne neobyčajný sen, ktorý ma prenasleduje každú noc.

Aby som naňho nemusela myslieť, do úst som si dala jeden suchý lievanček, ktorý ma, prekvapivo nepopálil.

Vyšla som z kuchyne a zobrala svoju tašku, ktorú som si prehodila cez plece.

Prezula som sa do bielych tenisiek a prešla ku dverám.

"Maj sa, mami!" prekričala som televíziu pustenú tak nahlas, že ju okrem nás počujú snáď všetci susedia a chystala sa otvoriť dvere. Ruka mi primrzla na kľučke tak ako pohľad. Môj sluch začul niečo, čo som počuť nechcela. Ranné správy. Moja zvedavosť sa znova dala do pozoru a nedovoľovala mi vyjsť von.

"Tento muž má na svedomí vyše desať vrážd a je neustále hľadaný Londýnskou políciou."

Odstúpila som od dverí a ako námesačná prešla do útulnej obývačky kde sedela mama na mäkkej pohovke.

Pohľad upierala na správy, tak ako ja.

Na obrazovke ukázali tmavú fotku. Bol na nej zjavne mladý muž. Kvôli čiernej kapucni prehodenej cez tmavé vlasy mu nebolo vidieť do tváre. V pozadí som videla tmavú ulicu ktorú osvetľovala pouličná lampa. Pod ňou stál ďalší muž no rozoznala som len čierne, nepresné a rozmazané kontúry.

Pohľad upretý na obrazovke som prerušila tak že som si rukou pretrela oči. Zatočila sa mi hlava a zrýchlil dych.

Prišla na mňa akási horúčava spojená s mrazom ktorý mi prešiel po chrbte.

Postava na fotke sa otočila mojim smerom takže som mu mohla vidieť to tmavých, tak prenikavých a desivých očí. Preboha! Je to fotka! On sa na mňa pozerá! Chytila som sa za čelo a nadýchla sa akosi riedkeho, štipľavého vzduchu v obývačke. V hlave mi znel hlas. Chladný, nenávistný hlas.

"Nájdem ťa, Ämira! Nech si kdekoľvek... mne sa neschováš!"

Bonjour ^^

Thu, 16 Feb 2012 19:24:39 +0100

Ahooj :D

Tak, konečne som sa rozhodla napísať nejaký článok.

Pochybujem že niekoho zaujíma, ale aj tak...

Asi ste si všimli že som zverejnila nový príbeh s názvom Kryštálové srdce. Potešili ma vaše komentáre. Vážne ďakujem ^^

Ste zlatí :3

Spravila som k nemu aj... no, niečo ako obálku xD

Tak tu je. A už je aj v článku S perom v ruke (v menu)

Popis ešte dopíšem kedže nad ním stále premýšľam :D

Dúfam že sa ľubí :)

Ďalej už vás nebudem zaťažovať kecami :D radšej idem písať ďalšiu kapču.

Tým, ktorí sa podieľali na komentárovej poviedke (ale aj tých ostatných... čo ju len čítali alebo ani to nie)

pekne prosím (vy to síce nevydíte, ale robím psie očká O:) ...)

Napíšte pokračovanie --> :) Keď chcete, kľudne začnem ja :D ale nejako to stojí čo je škoda kedže z toho vzyká úžasný príbeh :)

Ďalšia novinka... čo ale nieje podstatné je že som si založila druhý blog. Niečo ako... skrinka s mojou tvorbou xD

Čiže... píšem tam príbeh, dávam fotky a možno sa tam objavia aj básničky :?

Adresa? :D kingdom-of-dreams.blog.cz

Niečo pre moje SB:

Kedže sa mi vymazalo menu a musím ho celé robiť odznova, potrebujem vedieť kto je moje Affs xD sory, ja si to vážne nepamätám :D teda niektorých hej... ale najlepšie bude keď sa zapíšete pod tento článok x) Stačí len napísať že chceš ostať SB :)

Ja už vážne neviem čo napísať :d

Dneska v škole bolo fajn :D verili by ste že sme mali 4 hodiny? ^-^

Učiteľka informatiky išla na dovču :D (jupí :D dúfam že ju tam zasype sneh 3:D )

Tak sme sa po telesnej pobrali do toho nečasu :D snehu máme skoro po kolená. (ale aspoň niečo.) Keď nieje sneh, sťažujem sa že ho chcem a keď ho konečne máme tak už chcem leto xD

Idem hrať London (podstatne ako skoro každý deň :D ja viem, som hrozná :DD že ma musíte zas po... no... teda čítať to :D )

Au revoir :*

Kryštálové srdce > "Mami!"

Sun, 12 Feb 2012 12:09:21 +0100

nehovo biela krajina, tiahla sa až niekam za obzor.

Na okraji dedinky pokrytej priezračným snehom stál malý domček. Strechu mal celú bielu a na okná dopadali malé aj veľké snehové vločky. Šmýkali sa po skle až nakoniec dopadli ľahko na zem a stratili sa v čistom, čerstvo napadnutom snehu. V jednom z okien stálo dievčatko. Dlhé žiarivo blonďavé vlasy jej spadali na plecia. Zakrývali prenikavé, žiarivé oči, modré ako oceán. Mohla mať okolo troch rokov. Triasla sa od zimy, no väčšmi od strachu. Bola bosá. Na sebe mala len krátke modré šaty a cez plecia prehodený tenký hnedý svetrík. V jej očiach sa zračil smútok. Stratila to, čo je pre ňu najhlavnejšie na svete. Stratila všetko.

"Mami," ticho rozliehajúce sa po dome preťal jej tichý hlások. Žiadny ohlas. Žiadna odpoveď. Nič.

"Mami!" prehovorila znova, hlasnejšie, no jej hlas znel ticho a bezradne. Nepríjemne poskakoval od strachu a sĺz ktoré sa jej rinuli po tvári. Pred očami stále videla tú tvár. Tie prenikavé tmavé oči a diabolský úsmev. Videla všetko čo sa stalo pred necelým rokom, no jej to stále pripadalo ako keby sa to stalo práve teraz. Práve tu, pozerala sa na to cez toto okno. Prešla malými prstíkmi po okennom skle na ktorom ostávali odtlačky jej dlane.

Oni jej zobrali matku. Osobu ktorá jej dala život a milovala ju nadovšetko na svete.

"Nie! Mami!" ozývali sa jej v hlave jej vlastné slová, jej vlastný plač. Nemohla však nič spraviť.

Postavy zahalené v čiernom zmizli spolu s Elis, jej matkou. Stopy ktoré videla v bielom snehu o chvíľu zahalila nová vrstva snehových vločiek.

Všetky známky po tých mužoch, dokonca aj oni sami ako keby sa vyparili. Zmizli v čiernej hmle, ostalo po nich len ticho a zúfalé vzlyky dievčatka.

Strhla som sa zo sna a prudko postavila na posteli. Prerývane som dýchala hustý vzduch rozliehajúci sa po mojej izbe. Perina ležala na zemi vedľa postele. Zrejme som ju zhodila keď som spala. Vstala som z postele a naslepo nahmatala lampu na nočnom stolíku. Svetlo vychádzajúce z lampičky ožiarilo celú izbu. Staré hodinky nad mojou posteľou ukazovali pól druhej v noci. Tiché sústavné tikanie prelomilo to ťaživé ticho ktoré vládlo nielen v mojej izbe ale v celom dome. Prešla som priestor mojej malej ale predsa útulnej iziebky pohľadom. Na modro namaľované steny sa v matnom svetle vychádzajúcom z lampy zdali tmavšie než cez slnečný deň. Prešla som ku oknu ktoré bolo, kvôli pouličnej lampe hneď pod nim

zatiahnuté hrubým silno modrým závesom a odtiahla ho. Naskytol sa mi výhľad na rad domov oproti. Pouličná lampa osvetľovala jednu z Londýnskych uličiek po ktorej len občas prechádzalo jednu či dve autá. Bývam spolu s rodičmi a starším bratom ktorý však často nie je doma v tichšej časti rušného Londýna čo nám však vyhovuje a cítime sa tu dobre. Prisťahovali sme sa sem pred vyše desiatimi rokmi z Talianska.

Otvorila som okno aby som aspoň trochu vyvetrala ten vydýchaný vzduch. Chladný vietor ktorý fúkal vonku mi ihneď rozhádzal svetlé dlhé vlasy do všetkých strán. Oprela som sa rukami o parapet a zavrela oči. Užívala som si nočný vzduch ktorý ma príjemne štípal v nose. Dlhšie bolo v celej izbe ticho až kým som nezačula auto prechádzajúce pod našim domom. Zabočilo za roh a za necelých desať minút sa z tieňa vynorili dve osoby. Podľa silnej postavy zjavne mužské.

"Mám pre vás tie prachy," preťal ticho jeden z chlapov. Ten hlas sa mi zdal známy ale nevedela som komu patril. Sledovala som so zatajeným dychom ich rozhovor. Vedela som že to nemám robiť no napriek tomu zvíťazila moja zvedavosť.

"Výborne. Dúfam že si nesklamal," prehovoril druhý z nich, podstatne vyšší a so zavalitou postavou. Jeho hlas spôsobil že mi telom prešiel mráz. Chvíľu bolo mučivé ticho no znova sa ozval ten druhý muž. Jeho hlas znel mierne podráždene. Alebo sa mi to len zdalo. Čo je mi vlastne do toho? Počúvam rozhovor neznámych ľudí a k tomu, nevypadá to na to že by sa priateľsky bavili pri kávičke.

"Zbytok si nechaj. Máš tri týždne na to aby si sa toho zbavil, inak..." vetu zakončil zlovestným zasyčaním a následne zmizol v oblaku čiernej hmly. Počkať... čierna hmla? To nie je možné! Pretrela som si oči a nemo, s udivenou grímasou ktorá mi primrzla na tvári pozerala na miesto kde pred chvíľou stál ten muž.

Druhý, akosi známy neznámy sa otočil a s pohľadom k zemi sa dal do kroku. Sledovala som jeho kroky až kým nezmizol pod našim domom. Chcela som si ísť ľahnúť a ďalej spať no vyrušili ma zvuky vychádzajúce z chodby. Niekto odomykal vchodové dvere. Dosť ma to prekvapilo keďže som sa domnievala že obaja rodičia spia. Potichu som prišla ku dverám a priložila si na ne ucho. Nič som však nepočula. Zaujímavé že mňa je vždy počuť aj na prízemie a odtiaľto nikdy nepočujem čo sa deje na chodbe. Potichu, skoro nečujne som otvorila dvere na izbe a započúvala sa do ticha v celom dome. Z chodby sa po chvíli ozvali kroky. Prešla som cez krátku tmavú chodbu až ku schodisku na jej konci a nahla sa cez zábradlie aby som videla kto je v obývačke. Postava bola ku mne otočená chrbtom takže bolo vidieť len čierny kabát a tmavo modré džínsy. Došlo mi že som zrovna bola svedkom niečoho čo nepatrilo mojim ušiam no keď som si spojila jedna a jedna dokopy, zistenie ma zasiahlo do srdca ako šíp. Bol to môj otec!

Kryštálové srdce > Prológ

Thu, 09 Feb 2012 18:33:12 +0100

// Spomínaný nový príbeh je tu... bližší popis pridám za chvílu. Dúfam že sa vám bude páčiť a napíšete komentár.

P.S. nešetrite kritikou. Predsa len posúva dopredu že? :) A ako ja tak rada hovorím: Čo ma nezabije, to ma posilní ^^

* * *

Písal sa rok 1995 keď sa v malom mestečku v južnom Taliansku narodilo dievčatko.

Vyzerala ako anjelik. Mala čarovný úsmev a v malých modrých očkách jej iskrila radosť. Nevinnosť, to bolo to čo vystihovalo jej výraz na dokonalej malej tváričke. Hlboko v jej duši sa však skrývalo niečo mocné, niečo, čo jej, chtiac nechtiac zmení život na boj. Boj o klenot vzácnejší než diamanty či rýdze zlato. Okrem neopísateľnej moci však v sebe tento klenot ukrýva skrytú nástrahu. Dokáže skrývať dar ktorý dostala navždy? Dokáže ho skryť pred očami podzemia, pred očami tých, ktorí vedia o všetkom čo sa na zemi deje?

Nad drevenou kolískou pri okne sa skláňali muž a žena. Matka zobrala do náručia malé dievčatko ktoré si spokojne spalo v kolíske. Keby len tušila aký je jej osud. Keby vedela čo na ňu čaká v tom prekliatom svete.

Utrápená žena si sadla na posteľ a pochovala v náručí svoju jedinú dcéru. Po bledej, časom už značne poznačenej tvári okolo ktorej sa vlnili vlasy farby piesku, žiariace ako slnko vychádzajúce na obzor jej nevedomky stiekla slza. Razila si cestu po jej líci a dopadla, ľahko ako prvá snehová vločka do malej dlane dievčatka. Matka zľahka zovrela jej prstíky vo svojej dlani. Z inokedy žiarivo modrých očí ktoré mali teraz farbu chladnej šedi sa vynorila ďalšia a ďalšia slza. Žena ich nestačila počítať, stekali jej po tvári ako kvapky letného dažďa po okennom skle. Vpíjali sa do ružovkastých pier ktoré mala pevne zomknuté v úzkej linke.

"Netráp sa Elis, všetko bude v poriadku," uisťoval ju a zotrel z tváre slzy jej manžel. Otec malej Ämiry.

Rada by tomu verila ale pravda je inde. Pravda je silnejšia než slová útechy ktoré jej znejú v ušiach. A ona to vedela. Obaja to vedeli a museli jej čeliť nech je akokoľvek strhujúca. Jediná, čo nič netušila bola Ämira.

"Mám o ňu strach Micael," zdvihla k mužovi ustarostený pohľad. Oči mala od sĺz a nedostatku spánku celé červené.

"On ju nájde a..." prehovorila ticho, takmer nečujne a nechala vetu visieť vo vzduchu ako obláčik pary ktorý sa nie a nie rozplynúť a vypustiť tak všetko preč. Obaja však vedeli jej pokračovanie.

"Nie, to nemôžeme dopustiť. Čo budeme robiť?"

Z Elisinych očí začali znova tiecť tie priezračné slzy. Keby len dokázali vyplaviť všetky tie starosti, smútok a bolesť. To dokáže len čas. A toho je málo.

Na ľade & nová knižka

Sat, 04 Feb 2012 22:15:35 +0100

Zdravíčko cencúliky xD

nie, nemohla som si odpustiť :*

Ako trávite víkend?

Ako ho trávim ja? C.Č. :*

Ja, najlepšie ako sa len dá :D dneska sme išli do Eurovei (či ako sa to sloňuje xD) - Galeria Eurovea Bratislava

pochodili obchodíky. Potom klusom do polusu xD (z jedného nákupného centra do druhého :DD)

kde sme sa napapkaliii, samozrejme Mekáčik :D (hej, dnes mi šibe... asi to bude z toho mrazu 3:D )

a tráviť som išla medzi moje milované kamarátky knižky :D

jednu som si vyhliadla a sledovala ju ako sokol xD až kým som sa nerozhodla kúpiť si ju :D

ZÁBLESK od Alexandry Adornettovej

Vypadá zaujímavo :D tak si ju zrejme dnes alebo zajtra "preštudujem"

Kedže je blízko Polusu jazero (Kuchajda) tak sme sa išli trochu zašmýkať xD

ja korčuľovať neviem (hm... ano, mám skoro 15 a ešte neviem korčuľovať :/ )
takže sme sa korčuľovali na "imaginárnych" korčuliach :DD

Asi päť krát som spadla na moju královskú xD prdelku...

a bola taká zima že som skoro k tomu ľadu primrzla.

Uf, tam bolo ľudí :D a skoro všetci sa korčuľovali. Ako tak premýšľam, rybičky musia mať dobrý hluk pod tou vodou xD

to mi pripomína... pod ľadom sme zbadali rybu. Ale nehýbala sa a bola v polohe... no.. proste otočená "vzhuru nohama" :D

Skrátim to... Nakoniec sme šli ku krstním kde sme kecali a pozerali Harryho xD až do večera...

Proste fajn deň. A zajtra ideme k sesterke Vive :DD takže sa teším. My sme proste ako sestry. My sme dvojičky. Duševne prepojené a rovnako šialené dvojičky :D

Tak možno napíšem denníček aj zajtra čo sme stvárali :D

Pozámka ku komentárovej poviedke: dopísala som koniec, posledné komentáre ktoré vtedy keď som to všetko spisovala do článku ešte neboli.

Tak a teraz už idem. Idem sa zoznamovať s novou knižkou :P majte sa krásne :) Dobrú noc :*

Vízie > ,,Jane!"

Thu, 02 Feb 2012 16:00:03 +0100

Ták, je to tu :D dávam na blog prvú spoločnú poviedku s VAMI. Nakoniec som sa rozhodla pre názov vízie ktorý bude odteraz niesť náš príbeh ^^ Už sa opakujem ale neprestanem lebo si to naozaj zaslúžite, som rada že vás mám :))

Celý článok...

Sedela som v lavici s pohľadom upretým na knižku biológie. Snažila som sa zapamätať si všetok text, no moc mi to nešlo. O chvíľu má zvoniť na hodinu a ja skoro nič neviem, zmocňoval sa čoraz väčší strach. Celou triedou sa rozliehal prenikavý zvuk zvončeka oznamujúci že už začala hodina. Hneď na to sa otvorili dvere a v nich stál učiteľ s hŕbou papierov v ruke.

Zmocnil sa ma neskutočný strach. Srdce mi búšilo ako o život. Vedela som, že som celú tú písomku pokazila a že ma určite vyvolá.

Ale v kútiku srdca som dúfala že som predsa len trošku naučená a tak som odvážne zdvihla ruku. Veď čo,radšej nech ma vyvolá takto.

Podíval se na mě a změřil si mě zkoumavým pohledem. Nikdy jsem se dobrovolně nepřihlásila. "Co tak najednou?" zeptal se mě s nadšeným usměvem..

Netušila jsem, co odpovědět. Jen jsem tedy pokrčila rameny a pokusila se o mírný úsměv. Chvíli si něco zapisoval a pak jednoznačným gestem naznačil, ať jdu k tabuli...

Tak jsem se nadechla a šla jsem. U tabule jsem si spoměla co mi řekl Martin(můj kluk)před chodinou" Vzpomeň si na nějakou nejkrásnější chvilu v tvem životě.. potom to zvládneš". Tak jsem si vzpoměla na nejkrásnější chvíli a začla mluvit. To co jsem si zapamatovala ze sebe vyhrkla a učitel byl velice překvapený... Sice to nebylo, to co po mě chtěl, ale nakonec se nademnou smiloval a dal mi za 1. O přestávce se ptal Martin, jak sjem to zvládla a já odpověděla

že to išlo hrozne. Dostala som 4. Martin na mňa neveriaco pozrel."viem kedy klameš ."

"no dobre tak som dostala za jedna, ale učiteľ privrel obidve oči"

"som na teba moc pyšný " povedalpotom mi dal sladkú pusu."Tak ja idem na ďalšiu hodinu. " ozval sa keď sme sa od seba odtrhli."tak potom ahoj." usmial sa na mňa a zmizol za rohom. Chvíľu som pozorovala prázdne miesto ktoré hneď zaplnili iný žiaci. Spravila som krok do predu nepozerajúc pred seba."au! Dávaj pozor!" bože zrazila som sa s Dorou. Bola to nechutne prachatá a bohatá spolužiačka. Nikdy sme si spolu dobre nesadli.

"Co děláš trapko. Cssssss ty boty stály tři tácy." Naštvala jsem se a snad bych i byla schopná věřit že mi z očí šlehají blesky."Já nejsem žádná trapka. To seš spíš ty když si myslíš, že každýho oslníš značovýma hadrama. Stejně ti tvůj kluk zahejbá."A bylo to, řekal jsem to a sama jsem se zarazila.

"Nechápu proč se tu bavím s malou pitomou courou, která nemá ani na pořádný hadry" pohrdavě se na mě podívala,otočila se a odešla."Tak to se ti povedlo. Víš vůbec, jak ti může Dora znepříjemnit život na škole" ušklíbla se na mě má nejlepší kamarádka Jane, která (Stejně jako celá chodba) vyslechla můj rozhovor s Dorou."Hele, necháme to plavat. Máš úkol do matiky, zapoměla jsem ho" změnila jsem rychle téma hovoru."Jo jasně" začala se přehrabovat v aktovce a vytáhla trochu pomačkaný list papíru, na kterém byl nejspíš její úkol.

Začala jsem opisovat... nechápu jak někdo může zamotávat abecedu s číslama... Děs!!

Dopsala jsem a šla na hodinu...

,,Matika je nudná věda'' řekla otráveně Jane.

Ani se jí nedivím, červík (učitel Johnson - říká se mu tak proto, že má podlouhlé tělo a protáhlou hlavu... A taky proto, že tak vážně vypadá)na tabuli napsal zase ty nesmyslný blbosti (aspoň teda pro mě).Před očima se mi z ničeho nic objevil obraz ředitelky... Sama nevím proč, ale měla ustrašený výraz!Venku se ozvala rána!! Všichni se rozběhli k oknům... Říďa zrovna přijížděla, ale někdo do ještě jedoucího auta (zatím nezaparkovala) vrazil a hned odjel.Otstatní vyděšeně koukali na výjev a já zatím uklízela ve své hlavě. Jak je to možný? Vidím ředitelku a ona málem umře?Za chvíli přijela sanitka a policisti.Řekla jsem Jane o tom, co jsem viděla, ta jen na mě nevěřícně koukala a řekla:

,,Kecáš...'' vzdychla jsem a pořád jsem to opakovala a na konec mi uvěřila.

,,Aspoň že nám odpadla Matika!'' ušklíbl se Eliott (takovej věčně protivnej zrzoun), ale měl pravdu.

Poslední dvě hodiny uběhly ani jsem nevěděla jak, stále jsem měla před očima ten obraz. Domů jsem šla jako bez duše a dokonce jsem ani nedoprovodila Jane domů jako každý den. Doma jsem udělala nějaké úkoly, ani už nevím jaké a pomalu se snášel večer.Bylo si teprv pět, ale byla jsem ospalá a tak jsem si šla lehnout. A hned jak jsem zavřela oči objevil se mi před očima obraz. Vyskočila jsem.

"Proboha, Jane" křikla jsem a vyběhla z pokoje ven...

Keď som sa dostala na ulici, len som zmätene behala pohľadom z jednej strany na druhú. Prudko a rýchlo som vdychovala chladný vzduch, ktorý ma štípal v hrdle a pľúcach. Už som sa chcela vrátiť späť krútiac hlavou nad mojou naivnosťou, no zastavil ma zvuk. Bol to krik. Ohla som hlavu smerom, odkiaľ sa ozýval a rozbehla sa tam. Bola som len v teplákoch, dlhom tričku a narýchlo obutých teniskách. No bolo mi jedno, že je mi krutá zima.

Bežala som, bežala, zastavila som sa až pri starom moste. Bola to Jane. Jej jačanie trhalo uši. Mala na to dôvod. Mostu sa držala už len jednou rukou, skaly vykúkajúce z rieky pod ňou čakali na svoju obeť. Nemohla to už ďalej vydržať.

"Nie, nie, nie, nie, NIE!" vykríkla som a bežala k nej. Rýchlo som sa načiahla za jej rukou, ale neskoro... dotkli sme sa len prstami, ale to bolo málo. Padala a padala. Zdalo sa mi to ako večnosť.-takto to nenechám- pomyslela som si. Mala by som výčitky svedomia do konca života. Sama som neverila čo chcem spraviť. Skočila som za ňou...

Zavrela som oči. Možno preto lebo mi ľadový vietor fúkol rovno do tváre alebo preto lebo som sa bála toho čo príde. Zdalo sa mi to ako celá večnosť, kým som padala. Už som ani nevnímala kde som, chytila som Jane za ruku a pevne ju stisla. Keď už máme obe zomrieť, nech zomrieme spolu.

Blížili sme sa k hladine. Prišlo mi to také pomalé, ale zároveň príliš rýchle. Odrazu ma ochladilo niečo ako prudký vietor. Bol to náraz na vodu. Moje uši ani nepostrehli šplechnutie. Mozog sa mi zastavil, ale zároveň pracoval naplno. Je toto môj koniec? Náš koniec?

Keď som si myslela, že už už zomriem, niečo ma potiahlo. Už napol mŕtva, som sa neprítomne obzrela a pokúsila sa nadýchnuť. No nedomyslela som to. Dýchať vo vode? Rozhodne zlý nápad.Začala som sa dusiť, a to ma na chvíľu prebralo. Mala som chuť kričať o pomoc, ale hrča v hrdle mi tu nedovolila. Namiesto toho sa zjavili len bublinky vzduchu.A vtedy ma zase niečo potiahlo. Čo to je? Pred očami som vtedy niekoho zbadala. Bol to chlapec? Nie, musel to byť anjel...

"Ty jsi anděl" zakoktala jsem zmrzlou pusou plnou vody. Anděl se zasmál zakroutil hlavou a řekl jenom "pšt"I když jsem byla na pokraji smrti všimla jsem si, že je to velice pohledný anděl a pak jsem si uvědomila, že je to Billy z vyššího ročníku, který se mi dlouho tajně líbil. Vytáhl mě na břeh a já se posadila. "Kde je Jane?" zeptala jsem se zmateně a on jen řekl: "Kdo?"

Jakmile se zeptal, ztuhla mi krev v žilách -jako by už od té studené vody nebyla- a vyvalila jsem na něj své zelené oči."Jane!" zopakovala jsem mu to znova, ale s krapet větší hysterií v hlase, než předtím. Jen si mě nechápavě měřil pohledem, což mě dost vytočilo.

"Hele, já nejsem blázen! Viděla jsem ji, jak tam přede mnou sko-" nedořekla jsem to, jelikož mě zarazil jeho vskutku pobavený smích.

"Ty že nejsi blázen?" nadzvedl pobaveně jedno obočí.

"Holka, vzpamatuj se! Skočila jsi z nejvyššího mostu široko daleko a ještě v tomhle ročním období..."

S těmito slovy se na mě usmál a na záda mi položil jeho teplý kabát, do kterého jsem se rychle zabalila.

________________________________________________________

Začiatočné písmenká odkazujú na stránky tvorcov príbehu :)

Príbeh som neprekladala, takto to je lepšie a ostane to v originále :D

Pokračovanie píšte pod tento článok, ako to bude vždy... pri každej kapitole píšte pokračovanie až kým nenapíšem že máme hotovo :)

Tak, ako sa vám páči príbeh? Dúfam že oceníte tvorivosť a fantáziu pisateľov ktorý sa zapojili :) Zaslužite si to ;)

Stále dokola...

Sun, 22 Jan 2012 19:16:43 +0100

Ahoj lidi :D

Dlho som sa neozvala, viem...

ale keď, o čom mám písať vôbec neviem...

Nebaví ma to, nieje to ako predtým.

Vtedy aspoň zmysel dávali v článkoch moje vety.

Možno sa to všetko vráti raz do spravnych koľají,

možno sa vráti náladu čo mi spadla niekde na koľaji.

:DD ach tie moje rými :P nevšímajte si to :D

No, prečo píšem tento článok?

Pozerala som videjká na youtube a našla jednu úžanú speváčku...

Českú rapperku. Má 16 (vole, veď to je skoro ako ja xD)

A úžasné pesničky... koho to zaujíma...

celý článok

Mením štýl ako ponožky :D ja viem... mení sa podľa mojej náladi. Ale proste toto sa mi strašne páči :)

Nieje to ako ten rap v ktorom je každé druhé slovo škaredé (nie že by som ja nehovorila tak isto xD)

určite si to pustite a som zvedavá na vaše názory. Podľa mňa to je TALENT...

A Melodyk... ooouujjeeee xD xD xD

Krásna pesnička :) Počúvam asi 100 krát denne

Ďalšie jej úžasné pesničky:

Pravda, pravda... úžasná pesnička

A mohla by som vymenovávať aj ďalšie...

Haters

Proč je to všechno jinak

....

Čakám pozitívne aj negatívne komentáre...Čo si myslíte o Sharkass? :D mám svoj štýl, vlastne je to: Počúvam čo sa mi páči

Do toho zahrňujem všetko okrem Justinka, klasiky a metalu xD to vážne nieje moja parketa :DD

Ako som už "napísala", nemám náladu písať články... neviem o čom. Takže keď budem mať o čom písať, napíšem.

Zrejme tu budú len keci a denníčke. Ale aj fotky ktorých som v poslednej dobe spravila dooooosť veľa (chcem ísť predsa na fotografický odbor :P)

Zase melem o svojom, ja viem :D ale včera som sa večer dobre pobavila :D spomínala som už rpg London Eye, že? :D ano...

Určite odporúčam skúsiť, aj tým ktorý nevedia o čo go... ani ja som nevedela. A teraz ma to baví.. :D

Ale už som ticho.. idem, pa... :* CmuQ dobrú noc pusinQy muffinQy xD (zase mi šibe, začnite si zvykať. Asi by som si mala ústa zamykať.. :PP) Čuuuus

Tvorím (teda skôr znetvorím... :P) - my graphic

Tue, 17 Jan 2012 21:11:44 +0100

Hola hey :D

Ako sa vedie?

Pridávam zopár kúskov z mojej grafiky (keď som mala tvorivú chvíľku xD)

Niekomu sa to nemusí páčiť, ale je to proste môj štýl... :))

Emeres... on je proste naj :D Neviem či sa to podarilo alebo nie, to musíte posúdiť vy.

Ako dlho mi to trvalo? Hm... max. hodinku (nepamätám si, predsa si nestopujem čas :DD)

Majk Spirit :)) No coment... proste zbožňujem

A ešte jedna fotka, trochu som sa pohrala s efektami...

Premýšľam o tom či si dám túto fotku na profilovku na fb ale mne sa proste nepáči (sama neviem prečo tak sa ma nepýtajte xD) asi preto lebo som na nej ja :DD

A posledná, upozorňujem, trochu neslušná, dúfam že nevadí :D Ja taký anjelik O:)

c.Č.

Komentovať nemusíte :D možno tie prvé dve :D

Čo dodať... na svete nemôžu byť iba pekní ľudia :DD

Tschus!

Piatok trinásteho...

Fri, 13 Jan 2012 20:05:59 +0100

Nie, neverím na piatok trinásteho :D

Ale je sranda to spomínať, dobre sa na tom bavím :P (aby sa mi to náhodou nevyplatilo niekedy xD)

Ako sa máte? Konečne piatok...

Dneska v škole pohoda... päť hodín. Z písomky z nemčiny som dostala dvojku čo je dobré kedže som to vôbec nevedela...

Na biológií bolo fajn :D

Preberáme nejaké pridrbané kamene ( :/ )

Galenit, Stalerit, ... Biolit xD že Sabi? :DD si zabila

Potom konečne domuuuuuu :D

Jak som vyšla zo školy, len poprchávala. A keď som došla domov... spustil sa taký dážď že som nevidela cez okno von xD

Moment, nie dážď... snehodážď ako to volá moja ségra :DD

Mám ja ale šťastie

Keď som prišla domov, pozrela som sa na komentárovú poviedku (furt je hore na stránke, zapájajte sa :) Ďakujem)

začína to byť zaujímavé. Som moc rada že sa zapájate. Treba pustiť uzdu fantázie :))

Chcem sa vás opýtať, či by som tú poviedku (čo píšete VY) mala uverejňovať aj na blogu...

Napríklad po kapitolách.. ako normálny príbeh.

Píšte svoje názory. Ja si idem zahrať rpg :P (ano, ano moja závislosť)

Koho by to zaujímalo, našla som jedno úžasné - London Eye.

P.S. možno sa čoskoro objaví prológ na nový príbeh. Neskôr dám vedieť.. a Strážca noci? :/ asi si dám pauzu. Nebaví ma to. Pripadá mi to detské, neprepracované, neprofesionálne, ... atď atď...

Už vás ďalej nebudem nudiť mojimi rečami ( furt sa len sťažujem :D) majte sa a pekný víkend :*

Krásne časy doma skončili... :´(

Sun, 08 Jan 2012 19:24:49 +0100

A je to tu zas, škola alias cirkus, blázninec, mučiareň a podobne, každý ju volá inak...

Taaak strašne sa mi nechce :X Zase len sedieť v lavici a vyjavene čumieť na učku vysvetľujúcu učivo pričom to ide (aspoň u mňa xD) jedným uchom dnu a druhým von :D

A naši spolužiaci, ... radšej nehovorím :D :D

Ale tak, dosť sťažovania...

Posledný deň prázdnin som si užila, bola som s rodičmi v Blave. Spravili sme si menšiu obhliadku (keď už to bude naše nové bydlisko :P - ano ano, lastovičky letia do mesta :D)

A potom sme sa išli napapkať do Auparku :P Mmm :D

A čo vy? Ako ste trávili dnešok? Tešíte sa do školy? - samozrejme, to myslím ironicky...

Teraz premýšľam nad príbehom ktorý som spomínala. žiadne nápady, nič! Sakra... :´(

Nevadí, snáď časom...

Som strašne rada že sa zapájate do komentárovej poviedky :)))* <3

A budem rada keď budete vytvárať príbeh ktorý je už teraz strašne zaujíavý aj naďalej...

To je odo mňa všetko. Ešte raz prepáčte sa to že vôbec nepridávam ale nechce sa mi :( Ano, ešte furt :((

Dobrú noc prajem a veľa šťastia zajtra v škole

Strážca noci ôsma kapitola

Thu, 05 Jan 2012 17:36:40 +0100

Po dlhšej dobe ridávam ďalšiu kapitolku príbehu. Nejako sa mi nechcelo písať a teraz keď som sa konečne dokopala k tomu napísať pokračovanie, hodím ho rovno sem :)

Mne osobne sa nepáči (som amatér a bodka, o tom sa nemusíme dohadovať :P)

Dúfam že sa bude páčiť...

P.S. upravila som predošlé kapitoly, pridala obrázky a tak takže sa trochu pozmenili :)

Prajem príjemné čítanie

* * *

Konečne som prišla pred náš dom. Zdalo sa mi to ako večnosť čo som bola s Marcom. Z vrecka som vytiahla kľúče od domu. Zastrčila som ich do zámky a otočila. Prešla som za prah. Hneď ma ovalilo teplo domova. Na chodbe sa objavila mama, na tvári mala nie moc šťastný výraz. Pohľadom som mykla ku hodinkám na stene. Bolo sedem...

Preboha! Sedem! Mala som byť doma už o šiestej. Pery som zúžila do úzkeho pásiku, obočie zvraštila k sebe a pozrela sa na mamin pohľad. Desil ma viac ako zajtrajšia písomka. Ale viem iste že nie viac ako Marcov priblblý výraz, lišiacky úsmev a hurónsky smiech.

"Kde si sa toľko flákala?" prehovorila na mňa bez náznaku úsmevu. Boli to skôr obavy čo sa jej zračili v očiach. Obavy o mňa.

Pravdu jej povedať nemôžem, nechám si to zatiaľ pre seba. Veď čo je rodičov po mojich problémoch?

Rýchlo som sa snažila vymyslieť nejakú rozumnú výhovorku.

Oni ma varovali aby som s ním nechodila. Hovorili mi že to nie je chalan pre mňa. Ja som ich nepočúvala. Bola som ako hluchá voči ostatným a počúvala iba jeho. Robil si so mnou čo chcel a ja som ho ako psíček na vodítku poslúchala.

"No, ja... My... Bola som u Nataly. Učili sme sa... na test." Dostala som zo seba a aj keď to bohvie ako presvedčivo nevyznelo, mama uvoľnila zamračenú tvár.

Dúfala som že mi na to skočí. Pravda je taká že som s Nataly vôbec nebola.

Tá ma určite zháňala a nevedela sa mi dovolať lebo som si mobil nechala v izbe.

"Prepáč ale idem... idem sa učiť" zaklamala som. Nemala som ani najmenšiu chuť učiť sa. Chcela som všetko vyrozprávať osobe ktorej hovorím všetko, ktorej dôverujem. Hovoríme si o všetkom...

Prešla som chodbou do obývačky. Na gauči sedel rozvalený môj malý braček s čím iným ako najnovším dielom komixu. Mňa však v ten moment upútalo niečo iné. Na obrazovke televízie boli zábery z nášho susedstva. Konkrétne dom Cornelovcov!

Zostala som stáť na mieste neschopná ďalšieho kroku. Moje oči spočinuli na titulke:

Pátranie po nezvestnom chlapcovi

Nezvestný? Preboha...

Kým som tam nehybne stála medzi obývačkou a chodbou, v správach začali hovoriť o politike čo pre mňa nie je najzaujímavejšia téma. Ešte stále trochu mimo z návalu nepochopiteľných informácií som vyšla schodmi do mojej izby. Necítila som si nohy a bola som na smrť unavená. Zvalila som sa na posteľ a natiahla sa pre mobil na mojom stolíku. Moje ruky zachytili niečo čo sa podobalo môjmu mobilu tak som to vzala a zapla displej. Neprijaté hovory: 5, od: Nataly. Musím jej hneď zavolať.

Chúďa, veď nebude vedieť zaspať keď nevie čo robím a hlavne prečo som u nej nebola. My sme ako dvojičky. Navonok úplne odlišné ale vnútri rovnaké dvojičky. Hovoríme si všetko, učíme sa spolu...

Vytočila som jej číslo a čakala až to zdvihne. Po druhom zazvonení som začula jej hlas. Mala ho tichý a... nie, nie nahnevaný ani podráždený... bol znepokojený a vystrašený.

"No konečne. Ja sa ti neviem dovolať, kde si bola?" vyvalila na mňa.

"Prepáč ale... ja..." stále som nevedela čo jej mám presne povedať. Nataly sa s Marcom nemali moc v láske. Pamätám si na to ako som sa do neho... ehm, zamilovala...

Nataly videla aký Marc naozaj je a hovorila mi že z toho nevzíde nič dobré ale ja som ju nepočúvala. Bola som zaslepená láskou - ak sa to tak dá vôbec nazvať. To iba ja som si naivne myslela že ma má naozaj rád. Až keď som ho videla s Lyn mi došlo že som sa mýlila. Nataly začalo asi vadiť podivné ticho.

"Čo? Čo si robila?" Naliehala "čo je dôležitejšie ako učenie sa na písomku? Alebo si sa na ňu učila s niekým iným? Žeby s Marcom Rilennom?" Po tom ako vyslovila jeho meno som zostala prekvapená.

"Neviem... neviem o čom hovoríš"

"Videla som vás spolu vonku" pokračovala ďalej. Akoby sa na mňa hnevala, vyznelo to tak. Možno sa aj hnevá. "Že ty s ním znova chodíš? Ja som to ve..."

"Nechodím!" prerušila som ju neuvedomujúc si že som to vykríkla dosť nahlas.

"Ano? Ale moja, to vyzeralo trochu inak"

"Lebo to bolo inak ako to vyzeralo..." nezmohla som sa na rozumnejšiu odpoveď.

"Tak ako to teda bolo?" bolo zrejmé aj z jej tónu hlasu že mi neverí. "Keď viem tak Marc k nám do školy už nechodí." a nechodí zrejme ani inam, chcela som dodať. Mám jej povedať čo sa naozaj stalo?

Jej odpoveď by bola: "ja som ti to hovorila"

Happy New Year :P

Sun, 01 Jan 2012 19:34:54 +0100

Prvý článok v novom roku :D

Prajem všetkým Šťastný nový rok.

Dúfam že ste si užili silvestra. :)

Ja teda hej :) So sesternicami u starých rodičov.

Ohňostroj bol krásny :) Mám aj pár fotiek ale najlepší foťák sú aj tak oči :) Určite si tento silvester budem pamätať.

Fotky sú fakt "nádherné" (to myslím ironicky samozrejme xD) ale mne osobne to nevadí :P

Viem že som dlho nepridala žiaden článok ale nemám nápady a náladu :/ Ano, ešte furt...

No čo, to je asi všetko

* Čoskoro napíšem niečo zmysluplnejšie xD dúfam

* Moc by ste ma potešili keby ste sa zapojili do komentárovej poviedky. :) :*

* Píšem novú poviedku... :D ano, mám síce jednu rozpísanú ale proste som dostala nápad tak teraz na nej robím :D

* Ďalšiu kapitolu Strážcu by som mala dať čo najskôr...

* Všetko dobré, veľa šťastia a radosti v novom roku :)

* Dobrú noc :*

Hľadám pravdu <3 :P

"Ježiško" má vkus xD btw. dakujeem :D

Sat, 24 Dec 2011 22:38:24 +0100

Ahoj xP

Šťastné a veselé :))*

Ako slávite sviatky? A čo darčeky? :D

Dneska sú vianoce :) Pod stromčekom som našla darček aj ja (a to som bola tento rok horšia než diabol xD)

A čo v ňom nenájdem? :D

No pozrite :* Klásneeee :D

Kvalita je otrasná ale čo :D mám to u ri*i xD

Takže: náušničky :D krídla (neviem či si ich zaslúžim :D)

A náramok peace tiež s dvoma krídlami :P :D :)

Po tom ešte sveter som dostala :D náušnice, kruhy a to je všetko :D :P predsa len som dostala už dávnejšie mobil takže nič viac som na vianoce ani nečakala

No už budem musieť ísť takže tu je vaša trhlá adminka s novým svetrom

:D taak ja už idem spinkaať xD nene to ste na omyle keď si myslíte že idem spať :D ja si ešte pól hodine počuvam pesničky xP

No dobrú :D a prajem príjemné (a spomalené xD) sviatky :* Papa

Merry X-mass :P

Thu, 22 Dec 2011 12:28:51 +0100

Už len dva dni do vianoc :) Tešíte sa? Ja hej :D hlavne preto lebo nieje škola

Ale dnes bolo super :D posledný deň... tak sme oslavovali :D

Matúš doniesol šampanské :P (a nie detské xD), Dado repráky. Hrali sme karty, počúvali hudbu, pili, jedli...

:D a najlepšie to bolo keď odišla triedna... Počúvame vianočné pesničky :D a keď vykročí z triedy, Spirit, Kali - na plné pecky! xD šak to muselo byť počuť aj na stuhej strane školy :D

Dostala som od kamošky (Čav Sabčaaa xD) snehuliačika

btw: Danke :*

Od Kiky také to... cengátko na balkón :D :D Máme také doma a keď je vietor začína ma to po chvíli pekne srať :D poznáme nie? :D Keď sa nemôžme kukať na film :P

Bla bla kecám...

A čo vy? Čo ste robili dnes v škole? Pochybujem že sa niekto učil a keď už, tak učiteľky by mali brať ohľad na to že sú vianoce :D a aj tak nám nadrbali toľko úloh xD dva projekty :X Pustím sa do chémie :/

Tak... Šťastné a veselé :))))

♥♥♥

Majk :P

Hviezdy :D :D milueem ♥

To svetlo mám ja, to svetlo máš ty O:)

Bye bye :D

Jedno slovíčko...

Tue, 13 Dec 2011 21:36:31 +0100

Jendo slovo:

Sory

Ja viem, nepíšem články

Ja viem, vôbec tu niesom

a viem, nevenujem sa vám :/

Nejde ani tak o čas... aj keď aj toho je dosť málo... ide o to že nemám náladu... nemám nápady... nemám to čo som z blogu mávala :(

Dúfam že čoskoro sem dám aspoň niečo. Je mi to ľúto ale nechce sa mi. Proste ma to už až tak nebaví. Dva roky blogovania a teraz....

Aby ste to nepochopili zle, nekončím a nehodlám skončiť...

Ale nečakajte 50 zmysluplných článkov za deň.

Venujem sa mojej obľúbenej činnosti (ak sa to tak dá nazvať xD) a to je R-P-G :P

Kto počul, fajn, vie, kto nie, nevadí... nechajte tak :)

Na blog nemám náladu... dúfam že čoskoro sa vráti :/

Majte sa pekne a dobrú noc :) :*

Mám vás rada

Jaja

Fotka alebo rozliata červená farba? :D

Sun, 04 Dec 2011 19:28:00 +0100

Ahoj :)

Tak znova píšem...

Prezerala som si staré fotky a veci čo mám na notebooku a našla som tam jednu fotku (upozorňujem moju xD)

ktorú som robila pred viac než pól rokom keď si dobre pamätám :D vlastne si na to už ani nepamätám... :D
Je to obyčajná fotka ktorú sa mi podarilo ani neviem ako odfotiť a pridala som dajaké efekty :D

Neviem prečo ale mne sa ľúbi :D :D

Tak, tu je... c.č-

Please komentáre :)

Vaše názory ma zaujímajú :))

Dávam sem ešte jednu pesničku ktorú milueeeeem <3 :D :D :D

Vždy keď zaspávam na lavici v škole tak si ju pustím xD

Je to môj štýl (vlastne jeho časť xD počúvam aj iné pesničky) a nie každému sa páči takže... každý má svoj vlastný názor :))

Pustite si ju, volume na maximum a vstávajte zo stoličiek xP

OMG, zajtra je zas škola :/// No, tak sa majte pekne a dobrú noc :*

♫ Music ♪ daké videjká a nový mobil :P ♥

Sun, 27 Nov 2011 18:01:13 +0100

Ahoj ľudkovia :P

Ako sa vedie? Mne nejako neobyčajne dobre :D

Dneska som si konečne kúpila nový mobil xD

Mám z neho takú radosť :P už strašne dlho som chcela dotykový mobil

a tu je... :D :D :D

No nieje krásny? :D :PP

Predvčerom či kedy to bolo (už ani neviem xD) mi poslala kamoška z Moonu jedno video xD

Je to podľa mňa totálna hovadina ale nejde mi z hlavy xP

Pobavilo ma to a dúfam že pobaví aj vás xD

Poviem len jedno: xD Tak toto zabil! xD

Ďalšie video čo sem MUSÍM dať

Ten hlas, krásny, anjelský, úžasný hlas :) A je strašne zlatá xD

Proste big like :P

Krása,

no coment xD

Kto sa chce zasmiať, ďalšie video čo som našla včera na FB xD

Mať taký otravný pomaranč doma, tak ho zjem a bude kľud xP

Hej jabko! xD

ďalší adept na "buzerovanie" xD

Hej tchýně xD

Hej jabko, seš spátky xD

No a ešte jedno xD ako to asi vyzerá na kuchynskom stole :P

Fajn, ešte sem dám pár mojich obľúbených pesničiek :D

Veľmi sa mi páči Sen od Majka Spirita :P ♥♥♥

Úžasná pesnička :*

Moji zlatí, úžasní Linkin Park xD :P

Pushing Me Away

With you xP

Fajn, to by aj stačilo xP ale aby ste vedeli, je ich oveľa viac :P

Tak sa majte zatiaľ pekne, ja sa idem zoznámiť s novým mobilom xD xP

Bye :*

Strážca noci siedma kapitola

Thu, 24 Nov 2011 20:54:05 +0100

Ahoj zlatí moji :* Sory že nepíšem moc články ale nejako sa mi nechce tak dávam ďalšiu kapitolu, dúfam že poteší a zaujme :) A sľubujem aj nejaký článok ale musí dojsť nálada xD tak brú :)

*Kapitola siedma*

Stihla som spraviť sotva krok a už ma držal silno okolo drieku.

"Pusti ma, hneď!" Nespúšťala som pohľad z toho chalana o pár krokov ďalej od nás. Čím ďalej som na neho pozerala, tým viac som si bola istá že mám halucinácie. Bol to on! Určite, ale som si istá že sa mi to len zdá.

"No tak zlato ukľudni sa" povedal si mi ticho do ucha.

Keď som otočila hlavu znova smerom k miestu, kde predtým stál ten chalan , bolo tam prázdno. Nebol tam.

Možno sa mi to celé len zdalo, určite je to tak, presviedčala som samu seba.

Za mnou stál Marc, držal ma pevne okolo drieku. Dýchala som len sťažka, kyslík sa mi pomaly už nedostával do pľúc. Odťahovala som sa ako sa to len dalo. Ťahal ma čím ďalej tým silnejšie.

"Pusti ma!" strčila som do neho lakťom, nechty mu zarývala do ruky.

Ruky ma omotané okolo môjho drieku. Pritiahol ich k sebe, objal ma ešte silnejšie. Myslela som že mi rozmliaždi všetky kosti v tele. Prehla som sa od bolesti a nedostatku kyslíka dopredu, lapala som sťažka po dychu. Toto nemá cenu! Pomyslela som si keď mi od večného odťahovania sa od neho dochádzali sily. Čím viac som mu odporovala, tým viac pritvrdil. Otočil ma tvárou k sebe, pozrel sa mi do očí. Odvrátila som od neho pohľad a prestala sa brániť, vedela som že to nie je k ničomu.

"Čo chceš Marc? O čo ti ide?" Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie, naklonil si hlavu ku mne a do ucha mi pošepkal: "Teba"

Striaslo ma pri predstave že by som ho mala stále rada. Síce mala ale to už je minulosť, teraz už nie.

Nikdy nezabudnem na to ako sa pred mojimi očami bozkával s inou. Hovoril mi že to nie je tak ako si myslím, že to napraví... keci, hlúpe keci od niekoho komu som prestala veriť.

"To nieje pravda! Nestačí ti Lindsay Dorellová?" Na tvári sa mu zjavil pobavený úsmev.

"Niekto nám tu žiarli" ani som si nevšimla kedy stihol dať ruku na môj chrbát. Pomaly ňou prechádzal po mojom chrbte nižšie smerom k nohám.

Od zlosti som mu celou silou stúpla na nohu. Uvoľnil zovretie a odstúpil o krok dozadu.

"Ja nežiarlim! Kvôli tebe nie!"

"Nezaujíma ma Lyn Dorellová, mám rád teba" spravil krok ku mne, ja zase jeden krok dozadu.

"Ale ja nie! Nemám ťa rada tak to konečne pochop" odvetila som chladne. Chcela som dať nohy ešte o krok späť, no za chrbtom cítila chladnú stenu starej budovy. Uličky medzi barákmi sú tu, v našom meste také úzke že neprejdem pomedzi steny bez toho aby som sa jednej z nich dotkla. Vyzerá to tu ako bludisko tmavých ulíc z ktorých nie je východ. Nikde nikto, všetci sú buď doma alebo niekde preč. Ani ja by som tu najradšej nebola. Hlavne nie tu a teraz. A s Marcom. Z myšlienok ma vytrhol ďalší jeho pokus o bozk. Otočila som hlavu nabok takže sa mu nepodarilo dotknúť sa mojich pier. On proste nedokáže pochopiť že ja ho nemám rada! Za Marcom, len niekoľko metrov predo mnou som zbadala tú istú postavu čo vtedy za rohom bytovky.

"Marc pusti ju!" povedal tichším hlasom ale vyznelo to výstražne a tvrdo. Jeho hlas potvrdil že sa mi to len nezdá...

"Brad," povedali sme s Marcom jednohlasne, v mojom hlase bolo počuť prekvapenie ale istým spôsobom aj nesmiernu radosť že sa ma zastal. Marcov hlas znel vyslovujúc jeho meno znechutene a nahnevane. Keď sme ešte chodili spolu do triedy, Marc a Brad sa nemali vôbec radi. Vždy medzi nimi panovala akási divná negatívna energia.

Marc pustil zovretie a otočil sa za Bradovym hlasom. Jeho výraz hovoril za všetko čo by mu chcel zrovna povedať. Keby len povedať! Myslela som že sa na neho vrhne a zrazí ho k zemi.

"Pozrimeže, kto sa to tu ozval?" povedal Marc povýšenecky. Na to ma chytil pod krkom a vytiahol zaň hore. Zalapala som po dychu, nohy sa mi zdvihli zo zeme. "A čo keď to nespravím? Čo urobíš?"

Kým som na Brada a Marca hľadela lapajúc po dychu, Brad pribehol k nemu a ani neviem ako, odhodil ho celou silou ku stene oproti. Dopadla som na zem s rukou na krku a snažila sa nadýchnuť.

"Toto" zasyčal na neho Brad. Kým sa Marc pomaly zviechal zo zeme, pribehol ku mne a zohol sa nado mnou.

"Si v poriadku?" natiahol ku mne ruku. Na jeho tvári som si všimla menší úsmev. Tmavé hnedé vlasy mu spadali do čela. Zakrývali jeho žiarivé modré oči. Bola som trochu mimo z toho že mi pomohol a chvíľu mi trvalo než som si stihla utriediť myšlienky. Hrdlo ma ešte stále bolelo ale vedela som sa nadýchnuť. Zodvyhla som stále trochu roztrasenú ruku nielen od tej zimy čo bola už teraz vonku a Brad ma za ňu vytiahol na nohy. Marc ležal na druhej strane uličky pri stene oproti a pomaly sa zdvíhal na nohy. Keď ho Brad odhodil ku stene, narazil si hlavu a spadol na kopu kartónových krabíc a pár pneumatík čo ležali na zemi. Postavil sa zo zeme a rozbehol k Bradovi. Chcela som zvísknuť ale hlas sa mi zadrel v hrdle. Marc bol pri nás tak rýchlo že som sa ani nestihla nadýchnuť. Pritlačil Brada ku stene. Chytil ho pod krkom a päsťou mu vrazil do nosa. Cúvla som dozadu a dívala sa na to so strachom v očiach, so strachom o Brada!

"Choď!" zachripel na mňa Brad. Rozbehla som sa preč. Ani som si neuvedomovala kam idem, hlavne že idem čo najďalej od Marca. Nemohla som prestať myslieť na to čo sa tam práve stalo a na to čo sa stane. Dúfam že Marc Bradovi neublíži. Cítila som nesmiernu vďaku za to čo pre mňa spravil. Keby sa mu kvôli mne niečo stalo...

Bežala som domov, teda skôr som sa snažila nájsť správny smer. O chvíľu som to začala spoznávať a ďalej už vedela cestu. Pomaly už sa začala stmievať takže som nevidela úplne jasne ani na ulice ktorými som prechádzala. Čím viac som myslela nad tým dnešným stretnutím s Marcom ale hlavne s Bradom, tým väčší som mala strach čo bude ďalej. On mi nedá pokoj pokým ma úplne nezlomí.

* * *

Prosím, komenty :)

A pravduuu! :* Lowkujem wás šeckých cmuq (šibe mi, to si nevšímajte xD už asi potrebujem už spať)

:) Dobrú

Strážca noci šiesta kapitola

Sun, 20 Nov 2011 21:30:50 +0100

Tak, zlatí moji, dopísala som šiestu kapitolu...

Dúfam že sa vám aspoň trochu bude páčiť :D Nepýtajte sa ma kde takéto veci beriem, pozerám veľa kriminálok xD

Ale ide tu skôr o to kto pomôže Jess, kto ju ochráni pred Marcom xD

Prajem príjemné čítanie :)

* * *

Myslela som že jeho hnusný ksicht už nikdy neuvidím. Mýlila som sa. Nechápem čo som na ňom videla! Nechápem ako som s ním mohla chodiť! Nechápem to! Pri tej spomienke ma naplo. Celou silou som ho odstrčila nabok. Ani sa nepohol. Stál za mnou a prepaľoval ma pohľadom. Neváhala som a rozbehla sa. Marc zdvihol fľašu od chľastu ktorá ležala na zemi a hodil ju po mne znova. Preletela pár milimetrov popri mojej hlave. Doriti, aj keď je v stave kedy je niekde úplne mimo, má dobrú mušku. Dopadla na zem takou silou že sa roztrieštila na milión kúskov.

Kusy skla preleteli popri mne ako vietor. Potkla som sa o vlastnú nohu a zviezla sa k zemi. Rýchlo som sa spamätala a snažila sa vstať. Zdvihla som hlavu ktorá mi snáď každú chvíľu mala vybuchnúť. Svet okolo mňa sa zatočil. Vo vlasoch som mala KUSY SKLA! Na zemi len niekoľko milimetrov odo mňa bola rozbitá fľaša. Okolo nej boli črepiny. Kusy skla mi rezali hlavu ako nabrúsené nože.

"Si naivná ako vždy Jess," sklonil sa ku mne a chytil hlavu do svojich rúk. Priložil si svoje slizké ústa na moje pery. Bolo mi zle už z toho že stojím pri ňom. Jeho ústa smrdeli ako zdochlina poliata alkoholom. Nechápem ako som ho mohla mať rada! Nechápem ako sa z neho mohla stať takáto troska!

"Prestaň!" odstrčila som ho a márne sa snažila zdvihnúť zo zeme. Stál nado mnou a držal ma pod bradou. Ťahal ma smerom nahor no ani som sa nepohla.

"Nechaj ma ty hnusák!" pľuvla som mu do tváre. Podoprela som sa rukou o zem a snažila sa zdvihnúť zo zeme. Podarilo sa mi to.

"Choď odo mňa!" vyslovila som každé slovo zvlášť a zreteľne s natiahnutou rukou pred ním akoby som ho chcela odstrčiť. Začala som cúvať dozadu. On stál na mieste akoby mu bolo jedno čo robím. Vedel že mu neujdem. Na moment som zavrela oči, ktoré ma únavou celé štípali. Narazila som chrbtom o niečo, teda skôr O NIEKOHO! Bleskurýchle som sa otočila. Za mnou stál...

"Marc!" zalapala som po dychu. To predsa... to nie je možné! Pred chvíľou stál predo mnou!

Neváhala som a znova sa rozbehla dopredu. Nechcem ho vidieť! Nechcem!

Pripomína mi všetky tie spomienky, tie obrazy minulosti. Bola som tak naivná! Tak naivná keď som s ním chodila! Prešla som len pár metrov a on stál predo mnou, na tvári mal šialený výraz. Narazila som chrbtom o budovu za mnou. Rukami ma pritisol k stene a prstami mi prechádzal po líci.

"Marc nechaj ma" povedala som prosebným tónom. Ja som to ale takto nechcela! Nesmiem dopustiť aby si myslel že sa ho bojím, nesmiem dopustiť aby si mohol so mnou robiť čo chcel.

Snažila som sa ho od seba odtlačiť no on sa nepohol, pohľad mal na mojej tvári.

"Chýbal som ti Jess, že? Že je to tak?" tvár mal až nechutne blízko pri tej mojej. Medzi nami bola len úzka štrbina vzduchu. Odvrátila som od neho pohľad, nechcela som sa na neho dívať. Pripomínal mi všetko čo mi spravil. Ja som si myslela že je to láska, myslela som si že budeme navždy spolu. No všetko sa zmenilo, on sa zmenil! Možno bol stále takýto a ja som bola slepá.

"Odpovedz!" povedal mi do ucha, ani nie hlasno, ani príliš ticho. Hlas sa mu nepríjemne kolísal. "Mlčanie znamená súhlas zlato"

"Zabudni! Nenávidím ťa, stačí?" posunula som sa popri stene o kúsok doprava.

Marc vystrel obe ruky a oprel ich o stenu kúsok pod mojou hlavou a znemožnil mi tak únik odtiaľto.

Skláňal sa nado mnou ako nejaká nočná mora. Telom ma pritláčal ku stene. Strčila som do neho lakťom a stále sa pomaly posúvala doprava.

"Ale no tak zlato vieš že to nie je pravda" hovoril mi. Neskočím mu na tieto milé rečičky, ani náhodou!

Znova som z neho mala chuť pozvracať sa!

"Nemám ťa rada, nikdy som nemala a ani nebudem!" zvýšila som hlas, pri jeho prítomnosti sa mi však trochu triasol. Stál stále predo mnou naďalej sa na mňa díval s tým jeho krivým falošným úsmevom.

Doriti Marc pusti ma!" všetko ma už totálne vytáčalo, on ma vytáčal, prúdil mi v žilách hnev, pomaly sa dostával na povrch. Ešte chvíľka pri ňom a zbláznim sa!

Čím ďalej tým viac som mala chuť mu jednu vraziť. Čo by vraziť, najradšej by som ho prizabila!

Ignorujúc môj hnev ma ešte viac pritlačil k stene. Začal ma bozkávať.

"Naozaj ti to nechýba Jessie?" povedal prehnane sladkých, samozrejme hraným hlasom. Nečakala som že toto spravím ale zato vedela že budem musieť. Nevie sa ovládať a zjavne mu chýba rozum keď nevie pochopiť že NEMÁM ZÁUJEM!

Dala som mu ešte jednu šancu, no on ju premárnil.

Vyletela mi ruka a pristála na jeho tvári.

"Nie! Pochop to už konečne! Je koniec! A nevolaj ma tak!" Hnev mnou lomcoval, odstrčila som ho. Podarilo sa mi vyvliecť spod jeho rúk. Spravila som leb pár krokov a už znova stál predo mnou!

Stratila som dych. Veď toto už nie je normálne! Pomaly som začala cúvať dozadu, neveriacky som na neho hľadela. Ako by tých (nepekných) prekvapení nebolo dosť, za rohom som zbadala postavu. Bola vysoká a kedže bola tma a k tomu ešte hmla, dobre som ju nevidela. Zadívala som sa tam nevnímajúc že stále cúvam dozadu. Spoznala som že je to chalan. Nebol starý, mohol byť tak asi v mojom veku. Díval sa smerom ku mne. Mal na hlave kapucňu a ruky zastrčené vo vreckách tmavej koženej bundy. Niekoho mi strašne pripomínal ale nevidela som ho tak jasne aby som ho mohla prirovnať.

Zadívala som sa pozornejšie, stále som pomaly cúvala. Marc sa pozeral na stále na mňa, zrejme si postavu za rohom nevšimol. Zrazu som ho spoznala. Tie modré žiarivé oči! Ten vždy milý a prívetivý úsmev. To nemôže byť pravda! Veď on... on...

Nešlo mi to do hlavy. Jeho modré oči boli vidieť až odtiaľ, akoby svietili v tme. Narazila som znova do niečoho, teda skôr do niekoho. Ani som sa nemusela otočiť, vedela som že za mnou stojí Marc.

My little crazy world - Články

Posledný článok... ?

Kryštálové srdce > Varovanie

Bonjour ^^

Kryštálové srdce > "Mami!"

Kryštálové srdce > Prológ

Na ľade & nová knižka

Vízie > ,,Jane!"

Stále dokola...

Tvorím (teda skôr znetvorím... :P) - my graphic

Piatok trinásteho...

Krásne časy doma skončili... :´(

Strážca noci *ôsma kapitola*

Happy New Year :P

"Ježiško" má vkus xD btw. dakujeem :D

Merry X-mass :P

Jedno slovíčko...

Fotka alebo rozliata červená farba? :D

♫ Music ♪ daké videjká a nový mobil :P ♥

Strážca noci *siedma kapitola*

Strážca noci *šiesta kapitola*

Strážca noci ôsma kapitola

Strážca noci siedma kapitola

Strážca noci šiesta kapitola