Kryštálové srdce > "Mami!"

12. února 2012 v 12:09 | Jane Lasky

nehovo biela krajina, tiahla sa až niekam za obzor.
Na okraji dedinky pokrytej priezračným snehom stál malý domček. Strechu mal celú bielu a na okná dopadali malé aj veľké snehové vločky. Šmýkali sa po skle až nakoniec dopadli ľahko na zem a stratili sa v čistom, čerstvo napadnutom snehu. V jednom z okien stálo dievčatko. Dlhé žiarivo blonďavé vlasy jej spadali na plecia. Zakrývali prenikavé, žiarivé oči, modré ako oceán. Mohla mať okolo troch rokov. Triasla sa od zimy, no väčšmi od strachu. Bola bosá. Na sebe mala len krátke modré šaty a cez plecia prehodený tenký hnedý svetrík. V jej očiach sa zračil smútok. Stratila to, čo je pre ňu najhlavnejšie na svete. Stratila všetko.


"Mami," ticho rozliehajúce sa po dome preťal jej tichý hlások. Žiadny ohlas. Žiadna odpoveď. Nič.
"Mami!" prehovorila znova, hlasnejšie, no jej hlas znel ticho a bezradne. Nepríjemne poskakoval od strachu a sĺz ktoré sa jej rinuli po tvári. Pred očami stále videla tú tvár. Tie prenikavé tmavé oči a diabolský úsmev. Videla všetko čo sa stalo pred necelým rokom, no jej to stále pripadalo ako keby sa to stalo práve teraz. Práve tu, pozerala sa na to cez toto okno. Prešla malými prstíkmi po okennom skle na ktorom ostávali odtlačky jej dlane.
Oni jej zobrali matku. Osobu ktorá jej dala život a milovala ju nadovšetko na svete.
"Nie! Mami!" ozývali sa jej v hlave jej vlastné slová, jej vlastný plač. Nemohla však nič spraviť.
Postavy zahalené v čiernom zmizli spolu s Elis, jej matkou. Stopy ktoré videla v bielom snehu o chvíľu zahalila nová vrstva snehových vločiek.
Všetky známky po tých mužoch, dokonca aj oni sami ako keby sa vyparili. Zmizli v čiernej hmle, ostalo po nich len ticho a zúfalé vzlyky dievčatka.

Strhla som sa zo sna a prudko postavila na posteli. Prerývane som dýchala hustý vzduch rozliehajúci sa po mojej izbe. Perina ležala na zemi vedľa postele. Zrejme som ju zhodila keď som spala. Vstala som z postele a naslepo nahmatala lampu na nočnom stolíku. Svetlo vychádzajúce z lampičky ožiarilo celú izbu. Staré hodinky nad mojou posteľou ukazovali pól druhej v noci. Tiché sústavné tikanie prelomilo to ťaživé ticho ktoré vládlo nielen v mojej izbe ale v celom dome. Prešla som priestor mojej malej ale predsa útulnej iziebky pohľadom. Na modro namaľované steny sa v matnom svetle vychádzajúcom z lampy zdali tmavšie než cez slnečný deň. Prešla som ku oknu ktoré bolo, kvôli pouličnej lampe hneď pod nim
zatiahnuté hrubým silno modrým závesom a odtiahla ho. Naskytol sa mi výhľad na rad domov oproti. Pouličná lampa osvetľovala jednu z Londýnskych uličiek po ktorej len občas prechádzalo jednu či dve autá. Bývam spolu s rodičmi a starším bratom ktorý však často nie je doma v tichšej časti rušného Londýna čo nám však vyhovuje a cítime sa tu dobre. Prisťahovali sme sa sem pred vyše desiatimi rokmi z Talianska.
Otvorila som okno aby som aspoň trochu vyvetrala ten vydýchaný vzduch. Chladný vietor ktorý fúkal vonku mi ihneď rozhádzal svetlé dlhé vlasy do všetkých strán. Oprela som sa rukami o parapet a zavrela oči. Užívala som si nočný vzduch ktorý ma príjemne štípal v nose. Dlhšie bolo v celej izbe ticho až kým som nezačula auto prechádzajúce pod našim domom. Zabočilo za roh a za necelých desať minút sa z tieňa vynorili dve osoby. Podľa silnej postavy zjavne mužské.
"Mám pre vás tie prachy," preťal ticho jeden z chlapov. Ten hlas sa mi zdal známy ale nevedela som komu patril. Sledovala som so zatajeným dychom ich rozhovor. Vedela som že to nemám robiť no napriek tomu zvíťazila moja zvedavosť.
"Výborne. Dúfam že si nesklamal," prehovoril druhý z nich, podstatne vyšší a so zavalitou postavou. Jeho hlas spôsobil že mi telom prešiel mráz. Chvíľu bolo mučivé ticho no znova sa ozval ten druhý muž. Jeho hlas znel mierne podráždene. Alebo sa mi to len zdalo. Čo je mi vlastne do toho? Počúvam rozhovor neznámych ľudí a k tomu, nevypadá to na to že by sa priateľsky bavili pri kávičke.
"Zbytok si nechaj. Máš tri týždne na to aby si sa toho zbavil, inak..." vetu zakončil zlovestným zasyčaním a následne zmizol v oblaku čiernej hmly. Počkať... čierna hmla? To nie je možné! Pretrela som si oči a nemo, s udivenou grímasou ktorá mi primrzla na tvári pozerala na miesto kde pred chvíľou stál ten muž.
Druhý, akosi známy neznámy sa otočil a s pohľadom k zemi sa dal do kroku. Sledovala som jeho kroky až kým nezmizol pod našim domom. Chcela som si ísť ľahnúť a ďalej spať no vyrušili ma zvuky vychádzajúce z chodby. Niekto odomykal vchodové dvere. Dosť ma to prekvapilo keďže som sa domnievala že obaja rodičia spia. Potichu som prišla ku dverám a priložila si na ne ucho. Nič som však nepočula. Zaujímavé že mňa je vždy počuť aj na prízemie a odtiaľto nikdy nepočujem čo sa deje na chodbe. Potichu, skoro nečujne som otvorila dvere na izbe a započúvala sa do ticha v celom dome. Z chodby sa po chvíli ozvali kroky. Prešla som cez krátku tmavú chodbu až ku schodisku na jej konci a nahla sa cez zábradlie aby som videla kto je v obývačke. Postava bola ku mne otočená chrbtom takže bolo vidieť len čierny kabát a tmavo modré džínsy. Došlo mi že som zrovna bola svedkom niečoho čo nepatrilo mojim ušiam no keď som si spojila jedna a jedna dokopy, zistenie ma zasiahlo do srdca ako šíp. Bol to môj otec!
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miss Clumsy Miss Clumsy | Web | 12. února 2012 v 12:41 | Reagovat

Pekná kapitola:D

2 Pati Pati | Web | 12. února 2012 v 13:05 | Reagovat

zaujimave :) len tak dalej :)

3 Faint Faint | Web | 12. února 2012 v 13:14 | Reagovat

juj, teším sa na ďalšiu kapitolu

4 Peťule Peťule | Web | 13. února 2012 v 17:00 | Reagovat

pěkná! těšim se na další! :)

5 Alex Alex | Web | 15. února 2012 v 16:55 | Reagovat

děkuji moc :))

6 Lunar Lunar | E-mail | Web | 16. února 2012 v 20:24 | Reagovat

WOWČ :D Je to vážne super, máš talent dievča... a pekný umelecký opis :*

7 Jaja Jaja | 17. února 2012 v 14:56 | Reagovat

Ďakujem všetkým :*

8 Bublushka-SB které tě má rádo Bublushka-SB které tě má rádo | E-mail | Web | 20. února 2012 v 11:35 | Reagovat

wow, husté, to je fakt pěkný příběh, těším se na další díl

9 Multikulti Multikulti | Web | 6. srpna 2013 v 12:34 | Reagovat

Jaké je multikulti v mnou preferované podobě se dozvíte v rubrice http://petr-boubel.blog.cz/rubrika/multikulti

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama