Strážca noci *siedma kapitola*

24. listopadu 2011 v 20:54 | Jaja xD
Ahoj zlatí moji :* Sory že nepíšem moc články ale nejako sa mi nechce tak dávam ďalšiu kapitolu, dúfam že poteší a zaujme :) A sľubujem aj nejaký článok ale musí dojsť nálada xD tak brú :)

*Kapitola siedma*

Stihla som spraviť sotva krok a už ma držal silno okolo drieku.
"Pusti ma, hneď!" Nespúšťala som pohľad z toho chalana o pár krokov ďalej od nás. Čím ďalej som na neho pozerala, tým viac som si bola istá že mám halucinácie. Bol to on! Určite, ale som si istá že sa mi to len zdá.
"No tak zlato ukľudni sa" povedal si mi ticho do ucha.
Keď som otočila hlavu znova smerom k miestu, kde predtým stál ten chalan , bolo tam prázdno. Nebol tam.
Možno sa mi to celé len zdalo, určite je to tak, presviedčala som samu seba.
Za mnou stál Marc, držal ma pevne okolo drieku. Dýchala som len sťažka, kyslík sa mi pomaly už nedostával do pľúc. Odťahovala som sa ako sa to len dalo. Ťahal ma čím ďalej tým silnejšie.
"Pusti ma!" strčila som do neho lakťom, nechty mu zarývala do ruky.
Ruky ma omotané okolo môjho drieku. Pritiahol ich k sebe, objal ma ešte silnejšie. Myslela som že mi rozmliaždi všetky kosti v tele. Prehla som sa od bolesti a nedostatku kyslíka dopredu, lapala som sťažka po dychu. Toto nemá cenu! Pomyslela som si keď mi od večného odťahovania sa od neho dochádzali sily. Čím viac som mu odporovala, tým viac pritvrdil. Otočil ma tvárou k sebe, pozrel sa mi do očí. Odvrátila som od neho pohľad a prestala sa brániť, vedela som že to nie je k ničomu.
"Čo chceš Marc? O čo ti ide?" Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie, naklonil si hlavu ku mne a do ucha mi pošepkal: "Teba"
Striaslo ma pri predstave že by som ho mala stále rada. Síce mala ale to už je minulosť, teraz už nie.
Nikdy nezabudnem na to ako sa pred mojimi očami bozkával s inou. Hovoril mi že to nie je tak ako si myslím, že to napraví... keci, hlúpe keci od niekoho komu som prestala veriť.
"To nieje pravda! Nestačí ti Lindsay Dorellová?" Na tvári sa mu zjavil pobavený úsmev.
"Niekto nám tu žiarli" ani som si nevšimla kedy stihol dať ruku na môj chrbát. Pomaly ňou prechádzal po mojom chrbte nižšie smerom k nohám.
Od zlosti som mu celou silou stúpla na nohu. Uvoľnil zovretie a odstúpil o krok dozadu.
"Ja nežiarlim! Kvôli tebe nie!"
"Nezaujíma ma Lyn Dorellová, mám rád teba" spravil krok ku mne, ja zase jeden krok dozadu.
"Ale ja nie! Nemám ťa rada tak to konečne pochop" odvetila som chladne. Chcela som dať nohy ešte o krok späť, no za chrbtom cítila chladnú stenu starej budovy. Uličky medzi barákmi sú tu, v našom meste také úzke že neprejdem pomedzi steny bez toho aby som sa jednej z nich dotkla. Vyzerá to tu ako bludisko tmavých ulíc z ktorých nie je východ. Nikde nikto, všetci sú buď doma alebo niekde preč. Ani ja by som tu najradšej nebola. Hlavne nie tu a teraz. A s Marcom. Z myšlienok ma vytrhol ďalší jeho pokus o bozk. Otočila som hlavu nabok takže sa mu nepodarilo dotknúť sa mojich pier. On proste nedokáže pochopiť že ja ho nemám rada! Za Marcom, len niekoľko metrov predo mnou som zbadala tú istú postavu čo vtedy za rohom bytovky.
"Marc pusti ju!" povedal tichším hlasom ale vyznelo to výstražne a tvrdo. Jeho hlas potvrdil že sa mi to len nezdá...
"Brad," povedali sme s Marcom jednohlasne, v mojom hlase bolo počuť prekvapenie ale istým spôsobom aj nesmiernu radosť že sa ma zastal. Marcov hlas znel vyslovujúc jeho meno znechutene a nahnevane. Keď sme ešte chodili spolu do triedy, Marc a Brad sa nemali vôbec radi. Vždy medzi nimi panovala akási divná negatívna energia.
Marc pustil zovretie a otočil sa za Bradovym hlasom. Jeho výraz hovoril za všetko čo by mu chcel zrovna povedať. Keby len povedať! Myslela som že sa na neho vrhne a zrazí ho k zemi.
"Pozrimeže, kto sa to tu ozval?" povedal Marc povýšenecky. Na to ma chytil pod krkom a vytiahol zaň hore. Zalapala som po dychu, nohy sa mi zdvihli zo zeme. "A čo keď to nespravím? Čo urobíš?"
Kým som na Brada a Marca hľadela lapajúc po dychu, Brad pribehol k nemu a ani neviem ako, odhodil ho celou silou ku stene oproti. Dopadla som na zem s rukou na krku a snažila sa nadýchnuť.
"Toto" zasyčal na neho Brad. Kým sa Marc pomaly zviechal zo zeme, pribehol ku mne a zohol sa nado mnou.
"Si v poriadku?" natiahol ku mne ruku. Na jeho tvári som si všimla menší úsmev. Tmavé hnedé vlasy mu spadali do čela. Zakrývali jeho žiarivé modré oči. Bola som trochu mimo z toho že mi pomohol a chvíľu mi trvalo než som si stihla utriediť myšlienky. Hrdlo ma ešte stále bolelo ale vedela som sa nadýchnuť. Zodvyhla som stále trochu roztrasenú ruku nielen od tej zimy čo bola už teraz vonku a Brad ma za ňu vytiahol na nohy. Marc ležal na druhej strane uličky pri stene oproti a pomaly sa zdvíhal na nohy. Keď ho Brad odhodil ku stene, narazil si hlavu a spadol na kopu kartónových krabíc a pár pneumatík čo ležali na zemi. Postavil sa zo zeme a rozbehol k Bradovi. Chcela som zvísknuť ale hlas sa mi zadrel v hrdle. Marc bol pri nás tak rýchlo že som sa ani nestihla nadýchnuť. Pritlačil Brada ku stene. Chytil ho pod krkom a päsťou mu vrazil do nosa. Cúvla som dozadu a dívala sa na to so strachom v očiach, so strachom o Brada!
"Choď!" zachripel na mňa Brad. Rozbehla som sa preč. Ani som si neuvedomovala kam idem, hlavne že idem čo najďalej od Marca. Nemohla som prestať myslieť na to čo sa tam práve stalo a na to čo sa stane. Dúfam že Marc Bradovi neublíži. Cítila som nesmiernu vďaku za to čo pre mňa spravil. Keby sa mu kvôli mne niečo stalo...
Bežala som domov, teda skôr som sa snažila nájsť správny smer. O chvíľu som to začala spoznávať a ďalej už vedela cestu. Pomaly už sa začala stmievať takže som nevidela úplne jasne ani na ulice ktorými som prechádzala. Čím viac som myslela nad tým dnešným stretnutím s Marcom ale hlavne s Bradom, tým väčší som mala strach čo bude ďalej. On mi nedá pokoj pokým ma úplne nezlomí.

* * *
Prosím, komenty :)
A pravduuu! :* Lowkujem wás šeckých cmuq (šibe mi, to si nevšímajte xD už asi potrebujem už spať)
:) Dobrú
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lunar Lunar | E-mail | Web | 25. listopadu 2011 v 16:55 | Reagovat

Ako vždy perfektná kapitolka(A to je svätá pravda!)
Strašnééééééé sa teším na ďalšiuuuu!!! [:tired:]  :D

2 Faint Faint | Web | 25. listopadu 2011 v 20:26 | Reagovat

no téda strašne fajn sa to číta hlavne keď to tak rozpisuješ ako pravá spisovateľka :)

3 Ronnie Ronnie | 26. listopadu 2011 v 14:03 | Reagovat

drahá, dnes končí prvé kolo v súťaži o naj trúbu a máš nám poslať najvtipnejší úškrn, pamätáš? :) Odkaz máš pravdepodobne v reklamách alebo po komentároch, niekde som to hodila pred týždňom... :) Pokús sa ešte niečo nájsť!!

4 Petunie Petunie | Web | 26. listopadu 2011 v 17:32 | Reagovat

supéér;) nechtěla by ses u mě na blogu zúčastnint SONVO?? bal bych moc vděčná!;)

5 Error Anet :P Error Anet :P | Web | 26. listopadu 2011 v 19:10 | Reagovat

Děkuju jinak máš suprovej design :) takovej strašidelno zajímavej fakt se mi mco líbí ! ;))

6 Error Anet :P Error Anet :P | Web | 27. listopadu 2011 v 1:28 | Reagovat

jj byla :) jinad děkuju ;) Modrá je dobrá :D

7 Miss Clumsy Miss Clumsy | Web | 27. listopadu 2011 v 10:28 | Reagovat

Dobrá kapitola :-)

8 Bublushka Bublushka | E-mail | Web | 27. listopadu 2011 v 13:33 | Reagovat

wooooooooow, super
to vypadá zajímavě, z toho může vylézt skvělý příběh
skvělě píšeš, těším se na dlaší díl

9 Simushka Simushka | Web | 27. listopadu 2011 v 13:44 | Reagovat

ůůůžasný!!! :D
Jo,mě taky někdy jebe :D

10 Jaja Jaja | Web | 27. listopadu 2011 v 15:32 | Reagovat

Ďakujem za komentáre :* Mám vás rada :D
Thanks :-D

11 sabi-stars sabi-stars | Web | 27. listopadu 2011 v 21:48 | Reagovat

A ďalší výborný článok.
Som zvedavá čo sa stalo Bradovi...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama