Strážca noci *druhá kapitola*

28. září 2011 v 19:49 | Jaja xD
Veľmi ma potešili pekné komentáre k prvej kapitole :) Ste zlatí, ďakujem... a tu je druhá kapitola
Je to trochu skôr než som plánovala, no nevadí /či hej? xD/
Začína to byť zaujímavé, tak prajem príjemné čítanie Mrkající A hlavne, píšte komentáre =)






Až do mojej izby bolo počuť zabuchnutie dverí a následné cinknutie kľúčov o tvrdé drevo botníkovej skrinky.
Otec sa vrátil z práce! Rýchlo som zišla dole a objala som ho okolo krku.
John nebol náš pravý otec. Náš pravý otec zomrel keď som mala 7.
Keď to tak počítam, už je to osem rokov.O pár rokov neskôr sa objavil John a mama sa jednoducho zamilovala. Ten čas tak letí a ani si to neuvedomujem. Keď som ich videla prvýkrát spolu s mamou, bola som ešte malé ufrflané decko.
John je milý, verný a má nás nadovšetko rád. Dokonale mi nahradil otca ktorého som síce skoro nepoznala (veď je to už predsa len dosť dlhá doba) no aj tak mi ostal v srdci.
"Ahoj holubička," jeho hlas ma vytrhol z myšlienok. Mala som rada keď ma takto oslovil. "Ako bolo v škole?" opýtal sa otázku čo sa pýta skoro každý deň, ale som rada že sa zaujíma.
"Ale, nič moc," zasmiala som sa a pustila sa ho.
"Ahoj zlato," prišiel k mame a dal jej pusu. Ona sa len spokojne vyškerila a ďalej sa venovala
príprave zajtrajšieho obedu. John chytil ovládač a zapol večerňajšie správy. Ako obvykle.
Hlas išiel dosť potichu. Začula som dupot na schodoch. Thomas!
"Ahoj oci," skočil na sedačku a zízal na správy.
V ruke mal jeden zo svojich trápnych komixov o drakule.
"Už si ich našiel?" opýtala sa ho mama.
"Čo?" neprítomne sa vyškeril a ďalej pozeral do komixu.
"No predsa tie časopisy!" skríkla som na neho a on položil ten svoj komix vedľa.
"To je komix! Nie časopis!" Zamával mi ním pred očami.
Prekrútila som oči a nadvihla jedno obočie. "To je jedno!" zahundrala som no on na to stále svoje
"Nie j..." chcel dopovedať vetu na protest keď v tom začali správy a John dal hlas.
"Vitajte pri dnešných spravodajských novinách." ozvala sa moderátorka Samantha Rayen.
Chvíľu bolo tichu a na obrazovke sme zazreli strhujúcu titulku...
Po chvíli sa ozval hlas Samanthinho spolumoderátora Lukasa.
Musím povedať, je naozaj na zjedenie.
"Počet vrážd v Kanadskom meste Eckville prudko narastá."
John dal trochu viac hlas. Ja by som to radšej nechcela počuť vôbec.
"Pred pár hodinami našla polícia pri rieke v meste Eckville telá dvoch mladých mužov.
Utrpeli rezné rany a zomreli na vykrvácanie. Lekári si myslia, že ide o napadnutie divým zverom. Podľa svedka však týchto dvoch mužov nezabilo zviera ale človek. Nič viac zatiaľ nevieme. Polícia prípad stále vyšetruje."
Toto nebola prvá a určite nie posledná vražda ktorá sa v poslednom čase v našom meste odohrala. Obyvatelia sú dosť zmätený lebo sa tu nikdy nič podobné nedialo. Vždy sme len sledovali ako sa takéto ... nehoráznosti diali inde. John bol trochu zmätený a premýšľal, ja som bola znechutená a trochu som sa vyľakala... kto môže byť také "zviera" že dokáže zabiť nie jedného ale dokonca dvoch ľudí? Tomyho to vôbec nezaujímalo a čítal si ďalej jeden zo svojich komixov. Mama krájala zeleninu. Pritom sa raz za čas pozrela na televíziu.
Johnyho, mňa a mamu to trochu vzalo, vrah predsa riadi v našom meste.
Thomas vôbec nepočúval o čo sa jedná, len sa občas zadíval ponad komix na telku.
Spoza nás sa ozýval nožík krájajúci zeleninu.
"Au!" otočili sme sa všetci k mame a keď si všimla naše ustarostené pohľady, upokojila nás.
"To nič, len som sa porezala," sama sa tomu zasmiala a vreckovkou si utrela prst. Zrejme bola z tých správ trochu vykoľajená.
"Musíš si dávať väčší pozor zlato," upozorňoval ju John a vypol správy.
Pobozkal ju na čelo a utrel krv z prsta. Mama sa v tom pozrela na hodinky. Bolo pár minút po desiatej.
"Šup do postele!" Poslala mňa a Thomasa do izieb. Obaja sme sa na seba pozreli a prekrútili očami.
Zdvihli sme sa a vyšli po schodoch. Ešte pól hodinu som si čítala a potom zhasla svetlo.
Bolo zrejmé že po tých správach nebudem vedieť zaspať ale niečo pred dvanástou sa mi to podarilo.
Prestala som myslieť na najhoršie veci a ponorila som sa do snov. Ostala by som tam, vo svete fantázií len aby som nemusela žiť život čo ma čaká. Nečakala som aký náročný deň ma zajtra čaká a ešte náročnejšie dni čakajú potom...
* * *
Komentíky? =)
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 28. září 2011 v 19:55 | Reagovat

Ahoj, u mňa na blogu, je veľmi dôležitý článok (teda aspoň pre mňa) a veľmi by som ocenila tvoju pomoc. :)
Vopred ďakujem :)

2 Debbie Debbie | Web | 30. září 2011 v 11:22 | Reagovat

Pěknýýý:)) a děkuju za komenty ;) :))

3 sabi-stars sabi-stars | Web | 30. září 2011 v 18:52 | Reagovat

Je to velmi zaujímavé :-D
Už sa teším na ďalšiu kapitolu.

4 Bublushka-tvéSB které tě má rádo Bublushka-tvéSB které tě má rádo | E-mail | Web | 1. října 2011 v 12:29 | Reagovat

týjo je to fakt hezky napsané
jsem zvedavá co z toho vyleze, zatím mě to dost baví :-)

5 Lunar Lunar | E-mail | Web | 4. října 2011 v 15:20 | Reagovat

Aj ty máš veľký talent! 2.kapitola a už to začína byť napínavé 8-O

6 Faint Faint | Web | 4. října 2011 v 17:29 | Reagovat

začína to byť zaujímavé :)

7 Lumi Lumi | 17. listopadu 2011 v 16:23 | Reagovat

Je to fakt bomba :-D , napínavé 8-O , som zvedavá , ako sa to vyvinie :-)

8 Jaja Jaja | Web | 17. listopadu 2011 v 16:29 | Reagovat

Ďakujem za komentáre :*
Vážim si to, :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama